Moje hodnocení
Zatím nikdo nehodnotil
jazyk slovensky
rok vydání 2020
vydání 1
Zobrazit více
nakladatel Ikar
stran 192
ISBN 978-80-551-7252-1 vázaná s laminovaným potahem

Prodám tuto knihu

Tuto knihu nikdo nenabízí

Nabízení knih k prodeji je dostupné pouze registrovaným uživatelům s ověřeným číslem mobilního telefonu. Zaregistrovat


Sháním tuto knihu

Knihu zatím nikdo neshání

Sháním tuto knihu

Jakmile knihu někdo nabídne, dáme vám vědět.

Pokud sháníte více knih, doporučujeme se nejdříve zaregistrovat. Je to zdarma.

(reklama)

Popis knihy

Osudy niektorých postáv v poviedkach Adriany Boysovej sa prelínajú. Nejde o nič nezvyčajné, oveľa prekvapujúcejšie je, že autorke sa podarilo prebudiť a oživiť v čitateľovi vlastné spomienky. Akoby niečo podobne láskavé, príjemné, odpudzujúce či smutné sám zažil alebo o niečom podobnom už počul. Adriana Boysová je nesporne talentovaná autorka. S nezvyčajnou úprimnosťou opisuje citový svet svojich hrdinov. Tým, že žije v zahraničí, občas hranice Slovenska tematicky prekročí. Svet je predsa otvorený. A ľudí trápia rovnaké problémy: starosti s dospievajúcimi deťmi, nezhody v manželstve, neschopnosť prejaviť city, strach podľahnúť svojej inakosti atď. Autorka neponúka riešenia. Jej hrdinovia si žijú svoj život najlepšie, ako vedia, plní pochybností, otázok, túžob. Váhajú, ktorou cestou vykročiť, s vedomím, že nejestvuje záruka, že smer, pre ktorý sa rozhodli, je správny. Ukážka z knihy: Bola som hladná. V chladničke okrem vajíčok, kúska syra a zabudnutej fľaše vína nič nebolo. Kým doťahoval uvoľnené šrauby a olejoval zámky, rezko som rozbila všetky vajíčka do misky, osolila ich a vyliala na rozohriatu panvicu. Maslo nebolo, musel stačiť slnečnicový olej. Pred dokončením som omeletu posypala nastrúhaným syrom. "Dáš si aj ty?" Neviem, prečo som tú otázku položila. Zdala sa mi rovnako absurdná ako jeho prítomnosť v dome. V našom dome. Z ktorého odišiel. Lenže už bola vonku a on s odpoveďou nezaváhal ani na okamih, akoby len na to čakal. "Veľmi rád. Hotovo. Kľučka je ako nová. Ak by si čokoľvek potrebovala dotiahnuť alebo naolejovať, netráp sa s tým sama, zavolaj mi." Stisla som pery. Dotiahnuť a naolejovať. Celý môj mechanizmus zvaný telo potreboval dotiahnuť a naolejovať. Cítila som sa stará, vyšúchaná a zhrdzavená. Mechanicky som prestrela pre dvoch, umyl si ruky a sadli sme si k jedlu. Ako za starých čias, lenže toto boli nové časy. Ešte som si na ne nestihla zvyknúť. Myslím, že ani on nie.

Recenze

Přidejte svou recenzi a pomozte dalším čtenářům

Tuto knihu zatím nikdo nekomentoval.

Pro přidávání komentářů se prosím přihlašte.

Nahlásit chybu u této knihy

Nahlásit chybu u této knihy


Antikvariát Restorio

Restorio banner

(reklama)

(reklama)